Čítanie v škôlke: o odlišnostiach cez príbeh, nie cez spolužiaka

Obrázkovú knihu o odlišnostiach môžete v škôlke čítať ako spoločný príbeh. Vyberte krátky úsek, nechajte priestor na rôzne odpovede a rozprávajte sa najprv o postavách. Žiadne dieťa nemusí pred skupinou vysvetľovať svoju diagnózu, hovoriť za všetkých autistických ľudí ani dokazovať, že sa na knižnú postavu podobá.

Na koberci je otvorená kniha. Jedno dieťa chce obrátiť stranu, druhé sedí na stoličke a tretie si všimlo malý hrnček v rohu obrázka. Dospelý má pripravenú tému porozumenia, ale deti zatiaľ riešia hrnček. Aj odtiaľ sa dá začať. Nemusíte ich hneď priviesť k jedinej správnej odpovedi.

Tento článok ponúka návrhy na vedenie spoločného čítania. Nie je terapeutickým postupom ani hodnotením konkrétnej triedy. Modelové situácie sú vymyslené pre tento text, nejde o osobné spomienky autorky alebo záznamy zo škôlok.

Čo má byť cieľom jedného stretnutia

Namiesto veľkého cieľa „dnes vysvetlíme celú neurodiverzitu“ si vyberte menšiu otázku. Napríklad: Ako môžeme niekoho pozvať do hry a nechať mu možnosť odmietnuť? Čo môže dospelý urobiť, keď je v miestnosti priveľa zvuku? Odpoveď nemusí byť na každej strane knihy. Niekedy sa k nej dostanete až po čítaní.

Rozlišujte medzi témou knihy a verejným rozhovorom o konkrétnom dieťati. Môžete hovoriť o tom, že ľudia niekedy potrebujú odlišné podmienky, bez uvedenia mien a rodinných údajov. Ak riešite podporu určitého dieťaťa, patrí k tomu samostatná dohoda s rodinou a príslušnými pracovníkmi. Kruh na koberci ju nenahrádza.

NAEYC v materiáli o inkluzívnej triede z 25. júla 2017 zdôrazňuje viacero spôsobov zapojenia, komunikáciu s rodinami a priateľské vzťahy medzi deťmi. Pre naše čítanie z toho vyberáme praktickú otázku: má každý dostupný spôsob, ako sa pridať, bez úlohy stáleho pomocníka alebo stáleho poučovaného?

Knihu si najprv prečítajte bez detí

Pozrite sa nielen na hlavný text, ale aj na obrázky a záver. Je postava iba „problémom“, ktorý musia ostatní vyriešiť? Má vlastný záujem, rozhodnutie, nápad? Nekončí príbeh tým, že sa všetci musia správať rovnako, aby mohli zostať spolu? Tieto otázky vám pomôžu rozhodnúť, čo chcete s deťmi rozvinúť a kde treba doplniť súvislosť.

Pripravte si jednu dvojstranu, pri ktorej chcete zostať dlhšie, a jednu jednoduchú otázku. Celý text nemusíte rozobrať naraz. Ak hľadáte výber príbehov, prejdite si aj detské knihy o emóciách na spoločné čítanie. Výber prispôsobte skupine, nie predstave, že každá kniha s dôležitou témou musí fungovať pri každom stretnutí.

Pri použití knihy TAMITOS Príbeh porozumenia najprv skontrolujte ukážku a vyberte úsek, ktorý viete prirodzene prečítať. Je to naša vlastná kniha, preto ju odporúčame otvorene ako tvorcovia TAMITOS. Je jednou z možností, nie podmienkou dobrého rozhovoru ani pomôckou so sľúbeným účinkom pre každé dieťa.

Usporiadajte čítanie tak, aby bol obrázok spoločný

Skúste si sadnúť tam, kde budú deti. Je odtiaľ vidieť dvojstranu? Neodráža sa na nej svetlo? Ak obrázok ukazujete iba na sekundu, niektorí poslucháči sa dostanú k detailu až vtedy, keď už čítate ďalšiu stranu. Môžete knihu pomaly ukázať z oboch strán alebo vybrať menšiu skupinu. Pri reprodukciách rešpektujte podmienky použitia knihy.

Dohodnite si aj miesto na počúvanie a prestávku. Nemusí byť len jedno správne sedenie. Stolička pri skupine môže niekomu vyhovovať viac než koberec. Dôležité je bezpečné usporiadanie, dohľad a možnosť pripojiť sa, nie dospelým predpísaná fotografia dokonale rovnakých detí.

Vopred povedzte, čo bude nasledovať: „Pozrieme si príbeh, potom môžete niečo povedať alebo ukázať a nakoniec knihu odložíme.“ Ak používate obrázkový plán, nech zodpovedá skutočnosti. Netreba vyrábať celú nástenku pre jedinú dvojstranu.

Ako otvoriť rozhovor bez skúšania

Ukážte obálku a pomenujte názov, autorku či autora a ilustrátorku či ilustrátora podľa konkrétneho vydania. Potom sa môžete spýtať: „Čo ste si všimli?“ Deti nemusia hneď uhádnuť poučenie. Keď niekto ukáže drobný predmet, môže to byť jeho vstup do spoločného príbehu.

Reading Rockets v tipoch na čítanie skupine odporúča pripraviť si knihu vopred a viesť rozhovor tak, aby sa nezmenil na kvíz. Prakticky to môže znamenať menej otázok za sebou a viac času pri jednej odpovedi. Nie každá strana potrebuje diskusiu.

Modelová situácia: Dospelá ukáže obrázok postavy pri dverách a spýta sa: „Čo sa tu asi deje?“ Jedno dieťa povie, že chce ísť von. Druhé si myslí, že na niekoho čaká. Dospelá môže odpovedať: „Na obrázku vidíme dvere. Zatiaľ nevieme prečo. Pozrime sa ďalej.“ Nemusí vymyslieť psychologické vysvetlenie každej polohy tela.

Ak niekto nechce hovoriť, môže ukázať obrázok alebo zostať poslucháčom. Ďalšie možnosti rozoberáme v texte ako čítať s dieťaťom, keď nechce odpovedať na otázky. Zapojenie nemusí mať podobu verejného výkonu.

Keď niekto povie: „To je ako náš spolužiak“

Taká veta môže prísť bez zlého úmyslu. Dospelý ju nemusí odmeniť ďalšími otázkami o pomenovanom dieťati. Pokojne vráťte pozornosť ku knihe: „Teraz sa rozprávame o tejto postave. Každý človek má svoj príbeh a nemusí nám o sebe všetko rozprávať.“

Materiál Reading Rockets o obrázkových knihách o autizme upozorňuje, aby sa autistický žiak nestal hovorcom diagnózy. Knižná postava navyše nepredstavuje všetkých ľudí. Aj pri spoločnom názve diagnózy sa skúsenosti líšia.

Modelová situácia: Dieťa povie: „Aj ona si zakrýva uši.“ Dospelá môže povedať: „V príbehu si ich zakryla pri hluku. Keď sa niekomu niečo nepáči, môžeme sa spýtať, čo potrebuje. Nebudeme teraz porovnávať spolužiakov.“ Ak deti potrebujú konkrétnu triednu dohodu o zvuku, vytvorte ju pre skupinu. Nepotrebujete pri nej zverejniť zdravotné informácie.

Čo s posmechom alebo vetou, ktorá niekoho zraní

Nenechávajte na zasiahnutom dieťati, aby si samo pripravilo vysvetlenie pre ostatných. Zastavte správanie jasne a bez ďalšieho divadla: „Z toho, ako niekto hovorí alebo sa hýbe, si posmech nerobíme.“ Nie je potrebné usporiadať verejné hlasovanie, kto sa cíti zranený, ani vynútiť objatie pred triedou.

Potom sa rozhodnite, či môžete v čítaní pokračovať. Niekedy treba príbeh zavrieť, venovať sa bezpečiu a k téme sa vrátiť osobitne. Opakované ubližovanie riešte podľa pravidiel zariadenia s príslušnými dospelými. Rozprávková postava nenahrádza túto zodpovednosť.

Ak potrebujete širší jazyk na rozhovor o odlišnostiach, článok čo je neurodiverzita ponúka základnú orientáciu. Nepoužívajte ho na určovanie diagnóz podľa správania v skupine.

Po knihe stačí jedna vec, ktorú viete urobiť

Namiesto pracovného listu s piatimi poučeniami vyberte malú činnosť. Napríklad dve bábky: jedna pozýva do hry a druhá odpovedá áno, nie alebo ešte chvíľu počkám. Deti môžu navrhnúť vetu, ukázať možnosť či iba pozorovať. Netreba nikoho poveriť hraním „autistického dieťaťa“ ani napodobňovaním prejavov spolužiaka.

Modelová situácia: Bábka sa chce pridať k stavbe. Dospelý skúsi: „Chceš kocku?“ Potom ukáže aj odpoveď „teraz nie“ a nechá druhú bábku odmietnutie prijať. Je to nácvik konkrétnej dohody v hre, nie skúška, kto je najempatickejší.

Pri ďalšom bežnom hraní sa k vete môžete vrátiť. Zapisujte si radšej, čo treba zmeniť v usporiadaní alebo vo vašich pokynoch, než hodnotenia typu „toto dieťa nemá empatiu“. Jedno čítanie neukáže všetko o vzťahoch v triede.

Časté otázky

Musíme pred čítaním povedať, kto má v triede autizmus?

Nie. Na spoločný príbeh taká informácia nie je potrebná. Rozhodnutia o zdieľaní osobných informácií riešte s rodinou a podľa potrieb a práv konkrétneho dieťaťa, nie spontánnym oznamom pred skupinou.

Čo ak sa deti zaujímajú iba o obrázky?

Zostaňte chvíľu pri nich. Vyberte jeden detail, prečítajte krátky úsek a sledujte, či chcete pokračovať. Nemusíte dokončiť pripravený rozhovor len preto, že je napísaný v pláne.

Ako spoznáme, že čítanie malo zmysel?

Môžete si všimnúť, či bolo vidieť knihu, či mali deti dostupné možnosti zapojenia a či dospelý ochránil ich súkromie. Zmena vzťahov sa nedá spoľahlivo vyhlásiť po jednom stretnutí. Zmysluplný záver môže byť aj jednoduchý: nabudúce menšia skupina a dlhší čas pri obrázku.

Ďalšie spoločné situácie

Po príbehu môže prísť spoločná hra. Aj pri nej pomôže dohoda o tom, ako sa hra skončí. Keď sa rozhovor dotkne autizmu, pozrite si aj prečo sa pýtať na preferované pomenovanie.