Príbeh
Flegmoš žije podľa jednoduchej filozofie: „Mne to nevadí.“ Málokedy sa nadchne a málokedy rozčúli, takže väčšine Tamitos pripadá ako niekto, komu je všetko jedno. Miluje svoj priestor a pohodlie pozorovania z diaľky, zvyčajne sedáva pod svojím obľúbeným stromom so slnečnými okuliarmi. Pravda je však úplne iná. Všíma si všetko: vidí Žiaľka, ako zadržiava slzy, aj Hnevka, ako sa hnevá, dávno predtým, než si to sami uvedomia. Jeho ticho nie je ľahostajnosť, ale pozornosť, a práve preto pri ňom Žiaľko často hľadá spoločnosť; Flegmoš mu nikdy nepovie, nech prestane plakať, len si sadne vedľa neho, kým búrka neprejde.